0 ks 0.00 €

Košík
  • Nákupný košík je prázdny.



 

 

 

 Prečo nosíme?...deťúrence máme na mysli          

 

 

Odpoveď:                                                                                            

Možno by stačilo povedať, že prosto preto, lebo je to prirodzené, krásne a úžasné mať dieťatko pri sebe, vidieť, že je spokojné, môcť si ho kedykoľvek pritúliť, pohladiť, usmiať sa... Ale skúsme tomu dať aj taký vedecký punc...(platí len pre šatky a ergonomické nosiče)

Univerzálne výhody

  • Pre novorodencov sú najlepšie šatky, prípadne nosiče so špeciálnymi novorodeneckými vložkami. Ide o bezpečné nosenie od novorodeneckého veku, niektoré šatky sú vhodné i pre nedonosené deti a to i ako súčasť terapie.
  • Poskytuje vždy správnu polohu bedrových kĺbov (BK), vhodnú pozíciu pre hlavu a krk. Za určitých okolností umožňuje kojenie aj „za pochodu", prípadne poslúži ako diskrétny závoj.
  • Nosiť možno ľubovoľne dlho.
  • Voľnosť pohybu, mobilita v akomkoľvek teréne.
  • Ide o praktickú integráciu dieťaťa do každodenného života - je mu poskytnuté to najbohatšie a najužitočnejšie prostredie.
  • Elimináciou cudzieho prostredia sa vytvára priestor pre prirodzený spánok - iba Vaše teplo, vôňa, hlas, pohyb, tlkot srdca...
  • Dieťa je kľudné, spokojné, z bezpečí - má prístup k jedlu, teplu, láske.
  • Lepšia komunikácia s dieťaťom - máme okamžitý „prístup" k jeho výrazom tváre, gestám..
  • Voľné ruky.

 
Horizontálna vs. vertikálna poloha

  • Najviac pediatrov, ktorí stále ešte odporúčajú ako najvhodnejšiu polohu pre dieťa ležať na chrbte napr. v kočiari, je v Európe, i keď i tu je tento trend na ústupe. Horizontálna vs. vertikálna poloha je základným kameňom úrazu nosiacich rodičov. „Chúdiatko, to čo s ním robíš? A to si myslíš, že je zdravé? Polož, predsa si musí vystrieť chrbátik. To prečo ho takto trápiš? Čo ho vláčiš ako pes ježa! Veď sa zadusí......" Poznáte to? Erudované poznámky všetečných príbuzných a známych, či okoloidúcich. Ak sa na nosenie ešte len chystáte, je len málo pravdepodobné, že sa s takým niečim nestretnete, tak sa na to pripravte a nedajte sa zastrašiť, nie Ste v tom sami.
  • Ležanie na chrbte je fyzický a emočný stres a rozvoj inhibujúci stav; naopak ergonomické nosenie optimalizuje fyzický, emočný aj intelektuálny rast dieťaťa. Základnou chybou je, že sa na to pozeráme alebo pozerajú z pohľadu dospelého. Jaj bolí ma chrbát, ako by som si len ľahol, ako by som sa len vystrel. No samozrejme a ako radi. Ale základná premisa pediatrie znie - Dieťa nie je malý dospelý!. Po narodení nie je chrbtica rovná, ale, tak ako v maternici, v tvare písmena C, a tak ľah na chrbte je akýmsi strečingom, násilným a rýchlym vyrovnávaním a teda stresom. Stresovaná chrbtica zas môže ovplyvniť vývoj BK. Normálne zakrivenie chrbtice má tvar písmena S, zabezpečuje flexibilitu a balans organizmu, a dieťa ho získava okolo 1 roku života. (Podotýkam, že až do 6.r je toto zakrivenie „mäkké" a teda formovateľné.) Narovnávanie a zakrivovanie chrbtice sa deje postupne; držaním hlavy zosilnením krčných svalov vzniká krčný ohyb a plazením a lezením bedrový ohyb. Samo dieťa sa po narodení ani nevie vystrieť, nôžky si hneď skrčí k hrudníku alebo spí v tzv. žabacej polohe - fetal tuck - čo je pre dieťa poloha prirodzená, adaptačná a ukudňujúca. Veď neraz takto nájdeme spať oveľa staršie deti. Kočiarové deti v podstate žijú na cudzích predmetoch a nie s Vami. Pokiaľ ide o autosedačky - „vajíčka" - tie sú na prvý pohľad jemnejšie k chrbtici, dieťa úplne nevystierajú, ale zas obmedzujú jeho posturálne svalstvo (hlboký stabilizačný svalový systém), čo má vplyv na rozvoj lebky a chrbtice.

 

Pozeranie von - prečo nie?

  • Vidíme to často, hompáľajúce sa deti, nosené vpredu „v smere jazdy". Čo je to vlastne ergonomické nosenie? Tak ako matka bežne drží dieťa v náručí - rukami robí sedadlo zadočku a stehnám, prípadne jednou rukou pridŕža chrbátik alebo hlavičku. Bedrové kĺby musia byť flektované do minimálne 90°, optimálne 100°. Pri uvedenej polohe smerom von z nosiča sa ruší centrum gravitácie, uvoľnením popruhov vzniká nestabilný chrbát tzv. hyperextenzia - vytvorí sa C, ale tentoraz do opačnej strany. Keď dieťa zaspí nemá žiadnu podporu hlavy a krku. Dochádza k tlaku na ramená a hruď, tlaku na vnútornú stranu stehien (žiadna podpora nôh) a tlaku na bázu chrbtice (nesprávna podpora panvy a chrbtice).

 

Dýchanie

  • Nosením „žalúdok na žalúdok" chránime dôležité receptory a orgány. U novorodencov sa viac tuku a výkonnejších termoregulujúcich buniek nachádza na chrbte, preto znížená expozícia (vystavenie) „žalúdka" prispieva k lepšej termoregulácii (hospodáreniu s teplom). Spotrebuje menej kyslíka, šetrí energiu, míňa menej kalórií a lepšie trávi.
  • Existuje štúdia u nezrelých nedonosených novorodencov, kde skupina detí, ktoré si matky denne mohli na nejaký čas vybrať z inkubátora a ponosiť v šatke, lepšie prosperovala. Deti lepšie a pravidelnejšie dýchali, zaznamenali menší počet príhod zástavy dychu počas spánku (sleep apnoe) a zníženej činnosti srdca a napokon boli aj skôr prepustené domov.

 

Prevencia ušných infekcií a GER

  • S GER (gastroezofageálny reflux, návrat žalúdočného obsahu do pažeráka) sa dnes stretávame častejšie, horizontálna poloha k nemu prispieva a naopak vertikálna pôsobí preventívne. (Čo samozrejme nemá nič spoločné s tým, že musíme pátrať po jeho príčine.) A spojitosť s ušnými infekciami? Eustachova trubica (spája nosohltan so stredným uchom, slúži na vyrovnávanie tlakov) je u detí veľmi krátka, rovná a navyše nezrelá, žalúdočná šťava sa do nej v horizontálnej polohe môže ľahko dostať. (platí aj pre kŕmenie z fľaše vo vodorovnej polohe)

 

Dolaďuje vestibulárny aparát

  • Ten, kto dieťa nosí sa pohybuje - dopredu, dozadu, z boka na bok, zrazu sa zastaví, otočí, čupne si, či sa musí za niečím načiahnuť, pohojdáva sa - a detské telo vykonáva kompenzačné pohyby, ktoré zvyšujú svalovú silu, prirodzene pracuje proti gravitácii, aby si udržalo pozíciu a balans. Sila gravitácie je pozitívny element a učenie skorého držania hlavy a tela v rovnovážnom stave voči matke. Zlepšuje sa koordinácia, zmysel pre rovnováhu, zvyšuje sa ovládanie hrubej i jemnej motoriky. Do budúcna sa znižuje náchylnosť na závrate, strach z výšok, z lietania a iných priestorovo viazaných fóbií.

 

Učenie

  • Dieťa potrebuje tesný, ohraničený priestor na matke a odtiaľto sa postupne oboznamuje s viac otvoreným priestorom. Z bezpečného, známeho miesta, kde majú dobrý rozhľad sa učia o svete neznámom.Deti nie sú prestimulované, čo je optimálne pre rozvoj nervovej sústavy.Majú dôveru a menej plačú. Nedajte sa odradiť zaručenými predpoveďami o tom, ako bude Vaše dieťa rozmaznené. Je to mýtus. Takéto dieťa nemôžete rozmaznať, len uvedomele napĺňate jeho potreby.
  • Pozor tiež na rady typu nechať vyplakať. Plač uvoľňuje stresový hormón kortizol a ten uvoľňuje agresívne sklony. (Je to dané evolučne, stresová situácia totiž znamenala bojuj alebo utekaj a istá dávka agresivity tu bola na mieste, navyše sa aj hneď patrične vybila.) Stresový hormón, ktorý tiež negatívne ovplyvňuje aj imunitný systém, sa zvýšene vyplavuje i u detí pozbavených dotykov, u ktorých sa navyše ešte nevylučuje v dostatočnej miere rastový hormón.

 

Podnety, ktoré dieťa dostáva

  • Taktilné (dotykom s naším telom, pokožkou)
  • Proprioceptívne (tlakom končatín o naše telo)
  • Chuťové (dojčením)
  • Čuchové
  • Vestibulárne (pohyb)
  • Vizuálne
  • Sluchové (šepkanie, piesne)
  • Kinestetické (zmeny polohy)
  • Kultúra sa síce mení, ale naša evolučná potreba dotyku ostáva nezmenená. Naša biochémia a fyziológia ostáva v dobe kamennej.Tisícročiami nosenia je dieťa adaptované na nosenie vo vertikálnej polohe smerom k matke.

 

Autonómna regulácia

  • Jedna štúdia zaznamenala takéto výsledky - deti oddelené od matky vykazovali nižšiu teplotu, nižšiu frekvenciu srdca, zmeny na EEG, poruchy spánku a imunity. Pri opätovnom spojení došlo k náprave. Táto zaujímavá štúdia poukazuje na to, že dieťa fyzicky potrebuje matku, aby regulovala jeho funkcie. Samozrejme, šatkovanie nie je nezlučiteľné s kočíkovaním, pokiaľ sa dieťa nosí, keď prejaví potrebu.

 

Maternica s výhľadom

  • Existuje teória tzv. exterogestácie, ktorá hovorí o tom, že sa rodíme nezrelí a tento vak (priestor v šatke, akási vonkajšia maternica) je tu na to, by sme v ňom dozreli, minimálne dovtedy, kým z neho nevieme odísť po vlastných, čiže loziť. Časovo im to vyšlo na cca 266,5 dní, čo predstavuje dĺžku interogestácie. Pôrod sa tak stáva len akýmsi predelom medzi 9 mesiacmi vo vnútri a 9 mesiacmi vonku. Záverom veda znovu potvrdzuje, že optimálne prostredie po pôrode je vo vertikálnej polohe v náručí matky a dieťa to i očakáva. Nejde pritom o záležitosť sentimentu, ale o veľký dopad na fyzicko-emočno-psychologický vývoj.